Mlčanie

K tejto krátkej reflexii ma podnietil rozhovor s jednou klientkou na tému komu a nakoľko sa druhým zdôverujeme.

Ako na naše dôveryhodnosti tá ktorá osoba reaguje? Teší sa z Vašich úspechov? Zdieľa vašu radosť? Praje Vám to? Vyjadrí Vám podporu, keď to potrebujete? Vníma Vás vôbec? Máte u nej istotu, že si to nechá pre seba? Ako Vám s ňou vlastne je? A ako Vám takpovediac po nej ostane? Zdôveruje sa rovnako i ona Vám? Pokiaľ máte pochybnosti o bezúhonnosti tejto osoby, je na mieste posledná otázka: Prečo sa jej teda i naďalej zdôverujete? Stojí za poriadne zváženie, komu sa zveríme a nakoľko. Nemusíme sa otvárať len zo zdvorilosti, aby sme neurazili dávneho priateľa či prílišne zvedavú kolegyňu. Sú chvíle, kedy máme veľkú potrebu sa podeliť, s novinkou, s niečím pre nás podstatným    a dôležitým, no i tak je fajn nevychrliť to na prvú osobu, ktorá nám príde pod ruku, obzvlášť pokiaľ nám na nej niečo nesedí a nemáme k nej dôveru. Niekedy je proste lepšie...pomlčať.